-
1 vocabulum
vocābulum, ī n. [ voco ]1) наименование, название ( imponere cognata vocabula rebus H); имяliberta, cui v. Acte fuit T — вольноотпущенница по имени Актеaliquid deūm (= deorum) vocabulis appellare T — прилагать к чему-л. божественные эпитеты2) словоmulta renascentur, quae jam secidēre, vocabula H — много слов, уже исчезнувших (было), воскреснет3) грам. имя существительное (v. et verbum Vr); существительное нарицательное (v. et nomen Q) -
2 vocabulum
vocābulum, ī, n. (voco), die Benennung, Bezeichnung einer Sache, I) eig.: a) übh.: vocabulum pervetustum, Varro LL.: res suum nomen et proprium vocabulum non habet, Cic.: rebus non commutatis immutaverunt vocabula, Cic.: nisi vocabulis uterentur nobis incognitis, usitatis sibi, Cic. – b) der jmdm. od. einer Sache eigene Name, ex suo vocabulo insulae nomen dedit, Sall. fr.: cui (oppido) nomen inditum e vocabulo ipsius, Tac.: liberta, cui vocabulum Acte fuit, Tac.: tribuit vocabula monti, Ov. Vgl. Nipperd. Tac. ann. 12, 66. – c) als gramm. t.t., das Nomen, das Substantivum, bes. das Nomen appellativum (im Ggstz. zu nomen, d.i. Eigenname), Varro u. Quint.: cogor verbum (ein Verbum) pro vocabulo ponere, Sen. – II) übtr., der Name = Vorwand (vgl. nomen u. titulus), alio vocabulo, Tac.: varia praedandi vocabula, Tac.
-
3 vocabulum
vocābulum, ī, n. (voco), die Benennung, Bezeichnung einer Sache, I) eig.: a) übh.: vocabulum pervetustum, Varro LL.: res suum nomen et proprium vocabulum non habet, Cic.: rebus non commutatis immutaverunt vocabula, Cic.: nisi vocabulis uterentur nobis incognitis, usitatis sibi, Cic. – b) der jmdm. od. einer Sache eigene Name, ex suo vocabulo insulae nomen dedit, Sall. fr.: cui (oppido) nomen inditum e vocabulo ipsius, Tac.: liberta, cui vocabulum Acte fuit, Tac.: tribuit vocabula monti, Ov. Vgl. Nipperd. Tac. ann. 12, 66. – c) als gramm. t.t., das Nomen, das Substantivum, bes. das Nomen appellativum (im Ggstz. zu nomen, d.i. Eigenname), Varro u. Quint.: cogor verbum (ein Verbum) pro vocabulo ponere, Sen. – II) übtr., der Name = Vorwand (vgl. nomen u. titulus), alio vocabulo, Tac.: varia praedandi vocabula, Tac.Ausführliches Lateinisch-deutsches Handwörterbuch > vocabulum
-
4 Предлог
- praepositio; ansa; causa; titulus; vocabulum (varia praedandi vocabula); nomen; praescriptio; praetextum; simulatio;• под предлогом чего-л. - facie alicujus rei; per causam; sub specie, sub titulo (alicujus rei);
• под вымышленными предлогами - fictis causis;
• воспользоваться благовидным предлогом освобождения городов - specioso titulo civitatum liberandarum uti;
• выставлять что-л. в качестве благовидного предлога - speciosum titulum alicujus rei ferre, praetendere, praeferre, praetexere;